Znižujú fluoridy IQ?

Zverejnil: International IQ Test
Posledná aktualizácia: 9. novembra 2026

Úvod

Fluoridy sa začali pridávať do pitnej vody v Spojených štátoch v roku 1945. Dnes sa fluoridácia vody používa vo viacerých krajinách, napríklad v Kanade, Čile, Singapure, Hongkongu, Malajzii, Írsku, na Novom Zélande a v Brazílii, aby pomáhala predchádzať zubnému kazu.

Fluoridy sa pridávajú aj do zubných pást, pretože pomáhajú chrániť zuby. Sú však prospešné aj pre náš mozog? Touto otázkou sa zaoberalo niekoľko štúdií. Tu sú ich zistenia.

1. Vyššia expozícia fluoridom súvisí s nižším IQ u detí

Štúdia Taylorovej a kol. (2025), publikovaná v JAMA Pediatrics, zistila štatisticky významnú súvislosť medzi vyššou expozíciou fluoridom a nižším IQ u detí.

Čím viac sú deti vystavené fluoridom, tým nižšie býva ich priemerné IQ: každé zvýšenie koncentrácie fluoridov v moči o 1 mg/L súviselo s poklesom približne o 1,63 bodu IQ, uvádzajú Taylorová a kol. (2025). Ich práca zahŕňa analýzu 13 štúdií s meraniami na úrovni jednotlivcov.

Štatisticky významná súvislosť sa pozorovala aj v niektorých analýzach koncentrácií fluoridov v moči pod 1,5 mg/L. V celkovej analýze koncentrácií v pitnej vode pod 1,5 mg/L však súvislosť nebola štatisticky významná.

Štúdia neurčuje najnižšiu úroveň expozície, pri ktorej by sa mohol prejaviť vplyv na IQ, ani to, či existuje „bezrizikové rozmedzie“. Ukazuje však, že vyššia expozícia býva spojená s nižším priemerným IQ.

Metaanalýza z Harvardu dospela k podobným záverom. V štúdiách zameraných najmä na vysoké koncentrácie fluoridov dosahovali deti v skupinách s vyššou expozíciou v priemere výsledky zodpovedajúce približne o 7 bodov nižšiemu IQ než deti v skupinách s nižšou expozíciou.

Kanadská prospektívna štúdia Greenovej a kol. (2019), publikovaná v JAMA Pediatrics, tiež pozorovala súvislosť medzi expozíciou fluoridom počas tehotenstva a nižším IQ u detí. Analýza fluoridov v moči matiek zahŕňala 512 dvojíc matka–dieťa.

V skúmaných komunitách boli priemerné koncentrácie fluoridov v pitnej vode 0,59 mg/L v oblastiach s fluoridáciou oproti 0,13 mg/L v oblastiach bez fluoridácie. V doplnkovej analýze upravenej o ďalšie faktory bolo každé zvýšenie koncentrácie fluoridov vo vode o 1 mg/L spojené s priemerným poklesom IQ detí o 5,29 bodu (95 % interval spoľahlivosti: −10,39 až −0,19). Toto zistenie pochádza zo sekundárnej štatistickej analýzy časti vzorky a nepredstavuje priamo nameraný rozdiel IQ medzi oboma skupinami. Táto štatistická súvislosť však nepreukazuje príčinný vzťah.

Štúdia Grandjeana a kol. (2023), ktorá spojila tri prospektívne kohorty z Dánska, Kanady a Mexika s celkovo viac než 1 500 dvojicami matka–dieťa, tiež zistila štatisticky významnú súvislosť medzi prenatálnou expozíciou fluoridom a nižším IQ u detí.

Výskumníci odhadli priemerný pokles o 2,06 bodu IQ na každé zvýšenie koncentrácie fluoridov v moči matky o 1 mg/L, s modelovanou referenčnou koncentráciou 0,45 mg/L a dolnou hranicou spoľahlivosti 0,28 mg/L. Dospeli k záveru, že tehotné ženy a deti môžu potrebovať ochranu pred neurotoxicitou fluoridov. Pri samostatnej analýze však dánska kohorta nevykazovala významnú súvislosť a tieto koncentrácie nie sú stanovenými prahmi, pri ktorých by bolo preukázané toxické pôsobenie fluoridov.

2. Ako by nadmerná expozícia fluoridom mohla ovplyvniť mozog

Vedecký prehľad z roku 2024 opisuje štyri možné biologické mechanizmy, ktorými by nadmerná expozícia fluoridom mohla ovplyvniť organizmus, najmä mozog:

• Oxidačný stres: Nadmerná expozícia fluoridom môže zvýšiť tvorbu reaktívnych foriem kyslíka a narušiť antioxidačnú obranu nervových buniek.
• Mitochondriálna dysfunkcia: Mitochondrie produkujú ATP, zdroj energie potrebný na fungovanie neurónov. V niektorých experimentálnych modeloch fluoridy narúšajú funkciu mitochondrií.
• Synaptické poruchy: Experimenty ukázali zmeny v neurónovej signalizácii a synaptickej plasticite, ktoré sa obe podieľajú na učení a pamäti.
• Narušená bunková regulácia vápnika: Vápnik reguluje prenos nervových signálov. Poruchy jeho regulácie môžu viesť k dysfunkcii buniek alebo dokonca k poškodeniu neurónov.

Tieto mechanizmy boli skúmané najmä v experimentálnych modeloch a samy osebe nepreukazujú účinky expozície nízkym dávkam u ľudí.

Záver

Štúdie ukazujú, že vyššia expozícia fluoridom u detí býva spojená s nižším IQ, najmä pri vysokých koncentráciách. Nebol jasne stanovený prah, pod ktorým by expozícia nemala vôbec žiadny vplyv na kognitívny vývin.

WHO v súčasnosti odporúča, aby koncentrácie fluoridov v pitnej vode nepresahovali 1,5 mg/L. Kanadská štúdia Greenovej a kol. (2019) však pozorovala súvislosť medzi vyššou expozíciou fluoridom a nižším IQ u detí aj v komunitách, kde sa priemerné koncentrácie vo vode pohybovali od 0,13 do 0,59 mg/L podľa toho, či bola voda fluoridovaná.

Expozícia fluoridom zostáva rozšírená, či už prostredníctvom fluoridovanej vody v niektorých krajinách, alebo zubných pást s fluoridmi, ktorých časť môže byť prehltnutá.

Preto je vhodné zohľadňovať celkovú expozíciu fluoridom, najmä počas tehotenstva a detstva, a zároveň pamätať na to, že samotné observačné štúdie nepreukazujú príčinnú súvislosť.

Rozsiahle prospektívne štúdie kombinujúce opakované merania expozície fluoridom, magnetickú rezonanciu mozgu, kognitívne testy a metódy lepšie zohľadňujúce mätúce faktory by pomohli objasniť biologické mechanizmy a poskytli pevnejší základ na posúdenie príčinnosti.